Pri upínaní obrobku je dôležité najprv zvoliť správne upínacie body a následne zvoliť vhodné upínacie sily na základe polohy týchto bodov. Preto by mali byť upínacie body a podperné body čo najbližšie, aby sa zabezpečilo, že upínacia sila pôsobí na podperu. Upínacie body by mali byť čo najbližšie k povrchu obrábania a umiestnené v polohách, kde je menej pravdepodobné, že aplikovaná sila spôsobí deformáciu upnutia.
Keď na obrobok pôsobí viacero upínacích síl z rôznych smerov, treba zvážiť postupnosť pôsobenia týchto síl. Upínacia sila, ktorá privádza obrobok do kontaktu s podperou, by mala byť použitá ako prvá a nemala by byť príliš veľká. Hlavná upínacia sila, ktorá vyrovnáva reznú silu, by mala byť použitá neskôr.
Po druhé, je dôležité zväčšiť kontaktnú plochu medzi obrobkom a prípravkom alebo použiť axiálnu upínaciu silu. Zvýšenie tuhosti obrobku je účinný spôsob, ako zabrániť deformácii upnutia. Avšak vzhľadom na tvar a štrukturálne charakteristiky tenkostenných dielov-majú nízku tuhosť. To môže viesť k deformácii pod aplikovanou upínacou silou.
Zväčšenie kontaktnej plochy medzi obrobkom a prípravkom môže účinne znížiť deformáciu počas upínania. Napríklad pri frézovaní tenkostenných dielov -na zväčšenie kontaktnej plochy dielu sa široko používajú elastické prítlačné dosky. Pri sústružení vnútorného a vonkajšieho priemeru tenkostenných objímok, či už pomocou jednoduchých otvorených prechodových krúžkov, elastických tŕňov alebo čeľustí s plným{4}}oblúkom, je cieľom zväčšiť kontaktnú plochu pri upínaní obrobku. Táto metóda pomáha znášať upínaciu silu a tým predchádzať deformácii dielu. Použitie axiálnej upínacej sily je tiež široko používané vo výrobe. Navrhovanie a výroba špeciálnych prípravkov, ktoré pôsobia upínacou silou na čelnú plochu, môže vyriešiť problém deformácie ohybom spôsobenej tenkými stenami a nízkou tuhosťou obrobku.
