Kvôli rôznym účelom presných odliatkov existuje veľa metód tepelného spracovania, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá kategória zahŕňa odliatky, ktorých mikroštruktúra sa po tepelnom spracovaní nemení alebo by sa nemala meniť; do druhej kategórie patria odliatky, ktorých základná mikroštruktúra sa mení. Prvý typ tepelného spracovania sa používa najmä na odstránenie vnútorného napätia, ktoré je spôsobené rôznymi podmienkami chladenia počas procesu odlievania nehrdzavejúcej ocele. Mikroštruktúra, pevnosť a ďalšie mechanické vlastnosti sa po tepelnom spracovaní výrazne nemenia.
Pre druhý typ tepelného spracovania prechádza základná mikroštruktúra významnými zmenami, ktoré možno rozdeliť zhruba do piatich kategórií:
1. Zmäkčovacie žíhanie: Jeho hlavným účelom je rozložiť karbidy, znížiť tvrdosť a zlepšiť obrobiteľnosť. V prípade tvárnej liatiny je účelom získať viac feritu.
2. Normalizácia: Jej hlavným účelom je získať perlitové a sorbitové štruktúry na zlepšenie mechanických vlastností odliatkov z nehrdzavejúcej ocele.
3. Kalenie: Jeho hlavným účelom je získať vyššiu tvrdosť alebo odolnosť proti opotrebeniu a zároveň dosiahnuť veľmi vysokú odolnosť proti opotrebeniu povrchu.
4. Povrchová úprava kalením: Primárne na získanie vytvrdenej povrchovej vrstvy pri súčasnom dosiahnutí veľmi vysokej odolnosti povrchu proti opotrebeniu.
5. Ošetrenie precipitačným vytvrdzovaním: Primárne na získanie vysokej pevnosti bez drastickej zmeny predĺženia.
